História ZUŠ a jej riaditelia

Jozef Radjanský – riaditeľ v rokoch 1961-1991

• 1961 – 1967 riaditeľ ĽŠU ako pobočky ĽŠU v Žiari nad Hronom so sídlom v Banskej Štiavnici
• 1967 – 1991 riaditeľ ĽŠU ako samostatnej školy

Pán Jozef Radjanský bol pedagógom, hudobníkom, spevákom, múdrym a obetavým človekom.Niekoľko desaťročí ho obyvatelia mesta Banská Štiavnica stretali takmer od kolísky až po hrob. Bol totiž pri všetkých významných kultúrnych, spoločenských i rodinných podujatiach, slávnostiach a jubileách. Zmyslom jeho života bolo vnášať do ľudských sŕdc radosť a krásu. Narodil sa 27. augusta 1932 v Banskej Štiavnici v baníckej rodine. V roku 1951 maturoval na Gymnáziu v B. Štiavnici a v r. 1069 absolvoval Konzervatórium v Žiline. V r. 1951-52 učil na ZŠ v Banskej Hodruši a potom na ZŠ v Bankách. Po absolvovaní vojenskej služby učil v r. 1954-56 na JSŠ a do roku 1960 pôsobil ako školský referent v Plete, n.p. Svoju pedagogickú púť začal Jozef Radjanský na našej škole v roku 1959. Externe vyučoval 13 žiakov akordeón a hudobnú teóriu. Práve akordeón sa stal pre pána učiteľa životnou láskou, nástrojom vyjadrovania i prostriedkom motivácie pri získavaní nových žiakov. Jedinečnosť tohto pána učiteľa (od roku 1961-1991 pána riaditeľa) spočívala v Organizoval koncerty, súťaže v hudobno-inštrumentálnom prednese, zhotovoval učebné pomôcky pre vyučovanie hudobnej náuky. Znalosť harmónie a jeho muzikalita ho predurčovali k vytváraniu notových materiálov (úpravy skladieb pre rôzne hudobné nástroje a komorné obsadenia sa zachovali dodnes).Jozef Radjansky bol oduševnený inštrumentalista a spevák, ale i náruživý upravovateľ skladieb staršej i populárnej hudby. Niet divu, že 30 rokov pôsobil v Zbore pre občianske záležitosti, v Súbore tanečnej hudby v Plete (1954-66) v Ženskej speváckej skupine a v rokoch 1998 až 2004 viedol mužský spevácky zbor spevokol Štiavničan  ako zbormajster. V troj- až  štvorhlasných baníckych štiavnických piesňach udržiaval banícke tradície a podporoval  muzikalitu  a hudobno-spoločenský život Banskej Štiavnice. Oporou počas života i jeho profesionálneho umeleckého života mu bola jeho manželka Júlia, ktorá bola niekoľko rokov v ĽŠU i zamestnaná. Jej zvonivý hlas, ktorý sa niesol budovou, si mnohí z nás absolventov pamätajú dodnes. V roku 1996 sa stal držiteľom Výročnej ceny mesta „za celoživotnú prácu venovanú mládeži v oblasti hudobnej výchovy, za zachovanie starých hudobných fondov a hudobných tradícií v našom meste, za dlhoročnú angažovanosť pri organizovaní kultúrnych a spoločenských podujatí v meste“. V hovorovom prejave bol pán riaditeľ Jozef trochu hanblivý a pri koncoročných príhovoroch mu bolo  ťažko rozumieť, ale lásku a nadšenie, aké dával do svojho pôsobenia na ĽŠU, vytrvalosť, s akou viedol školu vo všedných no i ťažších prelomových rokoch, je obdivuhodná.     

V školskom roku 1964/1965 začal na pôsobiť na škole Jozef Číž, ktorý v literárno-dramatickom odbore začínal s 35 žiakmi. Školu už navštevovalo okolo 130 žiakov. Škola usporadúvala  žiacke koncerty, verejné vystúpenia, žiaci svojimi prednesmi spestrovali kultúrne programy pri rôznych príležitostiach. Koncerty boli obohatené vystúpením 12-členného akordeónové súboru i vystúpením 8-členného sláčikového súboru, prednesmi žiakov LDO. Zvyšoval sa záujem o štúdium v ĽŠU, hlavne však o hudobný odbor. Z tohto dôvodu sa musel zvýšiť počet odborných nástrojových učiteľov a v aj z priestorových dôvodov sa LDO načas zrušil. V roku 1965 sa vyučoval v škole iba hudobný odbor.  

Školský rok 1967/1968 sa zapísal do histórie Ľudovej školy umenia v Banskej Štiavnici ako jeden z najvýznamnejších. I pri osamostatnení školy zostal Jozef Radjanský naďalej riaditeľom. Krátko vyučuje akordeón a klavír Rút Knapeková. (v r. 1967-71). Odborno-výchovná činnosť  sa zamerala na ďalšie zvýšenie úrovne prospechu a tiež na prehĺbenie estetickej výchovy. Hlavnou úlohou výchovy bolo vzbudiť väčší záujem o oblasť vážnej hudby i hudobného folklóru. Husle v rokoch 1967-71 vyučuje Ján Jakubík,st.

V rokoch 1969/1970 bolo umožnené štúdium na ĽŠU aj žiakom z priľahlých dedín.(Svätý Anton, Banská Belá, Podsitnianska, Štiavnické Bane). V tomro roku učí husle a gitaru p. uč. Ignác Husovič, do roku 1983 klavír a akordeón Štefánia Horáková. V 1971 učí klavír Eva Adamková Žigová. V roku 1973 rozšíril riaditeľ vyučovanie ĽŠU o výtvarný odbor (do r. 1974 vyučovala Monika Buzalková, do roku 1975 Júlia Lehotská)V tomto roku už školu navštevovalo 173 žiakov.V rokoch 1982-1983 vyučuje na ĽŠU výtvarný odbor (VO) pán Mgr. Peter Koštiaľ. V roku 1984 prichádza do B. Štiavnice mladá, talentovaná klaviristka Elena Šorlová (Filipová), ktorá svoje klavírne zručnosti i znalosti odovzdávala svojim študentom (medzi inými aj terajšej riaditeľke Mgr. Irene Chovanovej) do r.1991.      V roku 1987 sa ĽŠU sťahuje z pôvodných priestorov nad Slovenskou sporiteľňou do renovovaného objektu, pôvodného meštianskeho domu na Námestí sv. Trojice č. 4., kde sídli dodnes. Novozaložený tanečný odbor vedie v rokoch 1987-90 Ing. Pavol Balžanka. Krátko je vo VO činný Ing. Tibor Malčický (1988-89).Ján Jakubík st. sa vracia na ĽŠU a učí 4 roky husle (88-92).Jednou z hlavných požiadaviek zástupcov učiteľského fóra umeleckého školstva po novembri 1989 bolo pozmeniť názov školských zariadení. ĽŠU sa dňom 1. september 1990 mení na Základnú umeleckú školu. Ďalšou novou skutočnosťou, ku ktorej došlo na všetkých školách je vytvorenie Rady školy.