Milan Rúfus: Nedeľná modlitba za otcove ruky
Otcove ruky na večernom stole.
Také sú veľké ako taniere.
O chvíľu pôjde preč –
kúpiť chlieb za mozole.
Iba čo doje zvyšky večere.
Keď mi tie ruky na sobotu vráti,
budeme znova sedieť za stolom.
A moja dlaň sa v jeho stratí,
akoby jej tam ani nebolo.
A ja viem veru, čo sa možno stane,
že vyhŕkne mi slza na líčko.
Moja dlaň bude v hniezde jeho dlane
ako ružové vtáčie vajíčko.
Možno aj usnem s hlávkou na tej ruke.
A bude sa mi, Bože, sladko spať.
Akoby som spal na nebeskej lúke.
A ničoho sa nebudem už báť.“
Najmladší výtvarníci z triedy Mirky Knezovičovej obdarovali oteckov darčekmi z lásky. Ocinovia vraj nech už odložia pracovné saká , monterky, „košele“ na „vešiaky s gombíkmi“ a oddýchnu si so svojimi deťmi. Výtvarnícke gombíky prinášajú šťastie. Aj deti sú ich šťastie. Nech strávia s nimi voľný čas, venujú sa veciam, ktoré majú radi: čokoládu, fotenie, bicykel, stanovačku, karty, hory, posedenie pri kávičke, tenis, hudbu, kolobežku, zmrzlinu, hokej, futbal, ..
Deti toto a ešte viac tatom nakreslili, toto všetko majú radi ich tatkovia, deti to vedia…. deti ich ľúúúúúbia.
