23. 10 o 16:00 sme v rámci mesiaca úcty k starším pripravili asi hodinový koncert. Venovali sme ho starým rodičom našich žiakov ako aj všetkým, ktorí svojou láskavosťou, múdrosťou a zrelosťou obohatili náš život. „Staroba to nie je smútok, či boľavé rameno, je to pokojný úsmev, čo v múdrosť zmení každé bremeno. Staroba je časom lásky, dobroty, pokoja, v nej minulosť, prítomnosť i budúcnosť sa v jedno spoja.“ Týmito slovami privítala v úvode prítomných p. zástupkyňa Miroslava Knezovičová, ktorá so žiakmi pripravila pre každého starkého a starkú z vďaky pestré jesenné srdiečka na dlani. Následne starým rodičom zahrali klaviristi Matúš Durbák, Sofia Chymčáková a Alica Martáková, gitaristi Nela Blahútová, Martin Pohančánik, Emma Anna Brigantová, Joachim Imrišek a Tanaka Chiwaura. Hrou na trúbku pohladil krásnou melódiou srdiečka prítomných šikovný Viliam Lipták. V programe zaznelo viacero umelých i slovenských ľudových piesní. Spevom potešili Lucas Mojička a Tomáš Mudrák, Alžbeta Palášthyová a Patrik Kuchta, Klára Ujlakyová, Chloe Rebecca Petr, Izabela Baarová, Nina Krajňáková a Peter Sopko, David Knížek a Hanka Kminiaková. Koncert uvádzali žiaci LDO Boris Volčko a Liana Šavoltová. Zborík v závere pridal dve piesne. Jednu ľudovú trávnicu Ej, slniečko horúce. Druhú populárnu pieseň SPOLOČNE, ktorú poznáme v interpretácii Darinky Rolincovej. „Spoločne si pieseň priať, spolu v dobrom sa zísť, lístok šťastia v dlani hriať, spolu zo školy ísť. Spoločne si pieseň niesť, hľadať samému pár, spoločne si pieseň priať, ktorá rozpáli tvár. Je niekde v nás pieseň dávnych čias, hojdá v náručí lásku stáročí, zopár priateľov, zopár dobrých slov. Kým je niekde v nás, nemá nádej mráz. Kým je niekde v nás, nemá nádej mráz.“ zaspievala Hanka Kminiaková, ktorá spolu so Zboríkom a všetkými účinkujúcimi a pedagógmi bola odmenená vrúcnym potleskom. Za technickú pomoc vďaka p. uč. Borodajkevyčovi, za fotografie Martinovi Jánošíkovi.
